Mapa webu| Kontakt| admin
  slovak   
 
rezbár Mertuš

Drevorezby Juraja Mertuša a Poézia priateľov 

Drevorezba: Mŕtve more, Juraj Mertuš

More a hviezdy

More a hviezdy
života teplý prievan
aj ony spôsobili
že este som a spievam

J. Mertušovi, ktorý rozumie duši dreva
Milan Rúfus

Drevorezba: Pocta Ikonám, Juraj Mertuš

Panne Márii

Maria, modello perfetto.

Igino Giordani

Ty, čo si dokonalým príkladom,

Ty by si azda neprenikla dom každého z nás?

AVE

Ty, Kráľovná, čo vstave si môcť, čo chceš, veď si nás k večnej sláve a Syna pros:

"Vysloboď z všetkých hrôz i moje deti kolísavé a na pokánie, VECNÝ, daj im čas!

A všetky dietky moje, Syn môj, spasí

Viliam Turčány

Drevorezba: Sedliacka Madona, Juraj Mertuš

Horská Madonka

Dcéra i matka údelu. Robotná víla rusá.

Taká - vždy dvaja, no z jediného kusa, jediná bytosť s tým, čo skrz ňu prišlo na svet. Na hnedej ornici či na zelenej pastve.

Pretože v prednosti tu rodievala roľa. Žena až po nej, ak ju tam zastihla Božia vôľa.

Aj tak tu bolo detí ako smetí. A ona s každým z nich vždy s jediného kusa. A slnko na ňu svietilo žltučké ako húsa, hľadiace spod matky.

Keď hrubé ľudské dni menila vo sviatky.

Milan Rúfus

Drevorezba: Svätý František z Assisi, Juraj Mertuš

Svätý František z Assisi

Večerom zriem Ťa v tichu duše vlastnej plápolať ohňom lásky, obety. Ach, ako srdce Tvoje v láske stále rastie, i keď si rúchom chudobným a prostým odetý.

Hviezdam si oddal tejto zeme skvosty, čo ľudia volať zvyknú žitia ozdobou, na ceste pútnikov a v zemi  sĺz hostí snúbiš sa s Paňou srdca svojho - Chudobou.

Smutný však nie si nikdy, vždy si jasný v žití, bo kto má Boha, lásku má. Láska je život kúzla, žitý v Tvojej Básni. 0 slnku, prírode, čo boží zákon má.

I divú zver žiar lásky Tvojej krotí: vlk  Gubio je poddajný jak olivový prút, a na ruku Ti sadnúc malý motýľ v korunách lásky Tvojej teplý hľadá kút.

Tajomstvo všetkých vekov rozriešiš vždy zľahka múdrosťou sŕdc, čo bijú na nebi, pritúliť s láskou vieš i vtáka neboráka, i malý kvet, čo bytím Boha velebí.

Svedoslav Veigl

Drevorezba: Pilát odsudzuje Ježiša, Juraj Mertuš

Odsúdený (Nad drevorezbou Juraja Mertuša)

Odsúdený skôr, než zaznie súdny výrok Piláta, ocitá sa Ježiš v prázdne beztvárneho prijatia.

Sudca sa tu sluchu javí nerozhodne rozhodný. Nenachádza dôvod pravý, bližšia mu však obroč dní.

Čo je pravda? Komu iba to, čo vzíde ako súd?

Ak mi chrbtová kosť chýba, som len pilát, strachopud.

Teofil Klas

Drevorezba: Ave Eva, Juraj Mertuš

Ave (k plastike Juraja Mertuša)

Tie správne a najväčšie túžby, krásy, vidiny, sny, predstavy veleby, sú obyčajne nesplniteľné, preto sa ich, milá, nevzdávam. Iba túžbičky úbohé sa dajú naplniť a zavŕšiť - aj v láske. Túžba niekedy zacloní cit.

Čím menší sen, tým menšia duša. Znivočíš aj svet aj seba. Čím menšia duša, o toľko menšia bolesť.

Som bezmocný, som nemohúci. A nie sme - zrazu - celkom bezmocní, keď ktosi napíše napríklad báseň. Celú som si ťa, nezvestná, vymyslel ako báseň.Lebo tvorba (ó, dcéra úžasu) sa podobá láske. Tvorba vôbec, ktorá nie je iba zvláštnym spôsobom poznávania sveta, ale priam stvorením integrálneho života, ba viac: ona ten svet alternatívne vytvára, každé umelecké dielo je vesmírom samo osebe a v sebe ako to Cyranovo z Bergeracu úplné jablko.

Všetko, čo má vnútornú energiu a neničiacu silu, núti nenásilím, je veselé a žiari, vydáva silu pre iných. Zatancujme si menuet, hoci sme smutní, presní a prísni. Vzlietnime, aj keď sme z kameňa, bronzu či z dreva. Všetko môže byť väčšie i menšie, ale ľúbosť, ktorá je nie najvyššia, ani nie je ľúbosť.

Neopusti ma, vymyslená vízia. Nenechaj ma len tak, fantázia. Buď pri mne, ilúzia. A buď šťastná a čistá, Eva.

Ivan Kadlečík

 
 
 
pixel